Tohtoročné oslavy dona Bosca sme sa rozhodli vziať takpovediac z opačného konca. Z divákov sa stali aktéri, okrem zábavy nechýbala poriadna dávka súťaživosti, kreativity a improvizácie a hoci na záver sa radovali len niektorí, spokojní odchádzali všetci. Tým všetkým bol súťažno-zábavný večer BoscoPix Live! v poslednú januárovú nedeľu, nemálo podobný televíznym programom.
Prepojiť známe televízne súťažné formáty s BoscoPixom, novou spoločenskou hrou o donovi Boscovi sa môže zdať ako zaujímavý nápad, ale ako sa s tým popasovali mladí z košických saleziánskych stredísk?
To, že všetko nebude tak ako obvykle začínalo byť jasné už od prvých chvíľ, kedy diváci vstúpili do priestorov Jedlíkovej 7. „Vyber si, komu fandíš“, hlásal veľký banner a okrem toho, že si každý musel vybrať svoju stranu (na výber bola modrá a žltá, obe s lákavým obsadením dvojice kapitánov), boli tu ďalší ľudia, spolupracovníci, ktorí hneď všetkých presviedčali, aby sa aj sami zapojili. Stačí len hodiť svoje meno do zlosovania. No čo, nech ma zapíšu, povedali si možno niektorí a ktovie či tušili, čo ich bude čakať.
Začiatok programu ale nenasvedčoval, že by sa malo diať niečo zvlášne. Svoje talenty ukázali mladí tanečníci, speváci a najnovšie už aj raperi zo sídliska Luník IX, potom pódium patrilo najmenším z detského folklórneho krúžku Kalvarček.
Potom sa však začali diať veci. BoscoPix Band zahral prvé tóny, na pódiu sa zjavil moderátor Dano a zrazu už sa losovalo spomedzi množstva mien ľudí, ktorí sa rozhodli súťažiť. Prvým štyrom sa ich želanie splnilo a zakrátko už stáli na pódiu.
Čo by to bol za BoscoPix, keby sme nezačali ilustrovanými kartičkami zo spoločenskej hry? Každý z členov dvoch štvorčlenných tímov sa tak musel na úvod popasovať s – na prvý pohľad – jednoduchou, no napriek tomu neľahkou otázkou zameranou viac na postreh ako na vedomosti. A misky váh sa priklonili na stranu modrých. Žltých hnal ich fanklub k vyrovnaniu, no aj v druhej súťaži ťahali za kratší koniec. Verili by ste, že môže byť také náročné zapamätať si zopár viet? Asi áno, ak by to boli vety dona Pascuala Cháveza o pastoračnej láske! No čo, tak možno ďalší pokus, povedali si snáď niektorí zo žltých fanúšikov. Na pódium postupne vybehli stretká piatakov, piatačiek a nakoniec šiestakov, a úlohou tímov bolo uhádnuť, akú epizódku zo života dona Bosca znázorňuje ich scénka. Scénka bez slov, treba podotknúť. A v poslednom prípade dokonca aj bez pohybu, čiže čosi ako mannequin challenge. Prvé kolo ukončilo hádanie piesne v podaní našej kapely, a oddych vo forme tanca dievčat z Kalvárky. Moderátor sa rozlúčil s prvými dvojicami vylosovaných v každom tíme, a v hľadisku to zašumelo, pretože každý tušil, čo to znamená.
Ďalšie losovanie a v oboch tímoch stáli nové dvojice súťažiacich! Ani pred nováčikmi však nestáli jednoduché úlohy. Na pódium (doslova) vtancovali dievčatá zo stretka KTP a pred súťažiacimi stála úloha ako z relácie Uhádni môj vek. Ibaže, pochopiteľne, nešlo o vek ôsmačok! Pätica dievčat stvárnila päticu svätých a pýtali sa na ich vek. Aby to nebolo také jednoduché, na ten vek, aký by dotyční svätci mali dnes. Ťažké, čo? Nasledovala partia lingvistov, ktorá mala na každé zo záhadných slov pripravené približne rovnako bizarne znejúce vysvetlenia. Vedeli by ste, čo to je oščo alebo ritéš? Čo sme sa dopočuli, niektorí starší v hľadisku sa na tom dobre bavili, pretože im správne významy použitých slov boli celkom jasné od začiatku. Mladí sa však celkom potrápili! Zachrániť ich mohli aspoň dve piesňe od BoscoPix Bandu, ale čakali by ste, že sa tam ocitne JKS-ka?
Netrvalo dlho a na pódim opäť prišli nové dvojice súťažiacich. Najmä pre stále prehrávajúcich žltých to bola veľká výzva. Prvú z úloh by sme mohli nazvať aj Vcíť-sa-do-myslenia-deviatakov, pretože súťažiaci museli uhádnuť, ako skončia tri videá z dielne dievčat a chlapcov z deviatackých stretiek. Pre tých, ktorí by s touto skupinou mladých pravidelne nekomunikovali uvádzame to, čo je iným zjavné, a totiž že žiadny z tímov nič neuhádol. Ale zabavili sme sa. Nič teda nestálo v ceste tradičnej narodeninovej oslave! Zaspievali sme sestre Ľubici (aj s ťažkosťami nájsť správnu tóninu) a potom nasledovalo podávanie si balíka, a plno dymu a vybuchujúce konfety…
Pred finále s originálnym kolesom stále výrazne vyhrávali modrí. Šancu zatočiť si však najprv dostali žltí. Za pár bodov, nič svetoborné. Druhý pokus, na otázku opäť lepšie odpovedali žltí. Koleso pomaly zastavuje… 50 bodov! Verili by ste tomu? Modrí sa neveriacky chytajú za hlavu. Pred tretím kolom pribudla smrtka a stovka. Ale šancu opäť dostávajú žltí! Len netrafiť smrtku… ale tá sa nebezpečne blíži… a koleso zostalo len jeden krok pred smrtkou! Žltá polovica publika si mohla vydýchnuť a zatancovať si už vopred nacvičený víťazný tanček a modrým neostalo nič iné, než poblahoželať súperom a zatancovať si s nimi do rytmu záverečnej piesne… samozrejme, až po záverečnom slovku dona Stana Haburčáka.
Toľko z našej rekapitulácie, ktorej cieľom bolo oživiť príjemné spomienky na večer venovaný donovi Boscovi, prípadne motivovať všetkých, ktorí tento rok zaváhali, aby sa k nám nabudúce pridali! Nezostáva nič iné, než poďakovať všetkým, ktorí sa svojím osobným vkladom pričinili o zdarný priebeh podujatia. Zvlášť vďaka mladým z Luníka IX, zo strediska na Kalvárii a z našich mladších aj starších trojhôrkárskych stretiek!
